Bratislavský kraj
Bratislavský kraj s počtom obyvateľov 625 000 leží na juhozápadnej časti Slovenska. Svojou rozlohou 2 052,6 km2 je najmenším krajom Slovenskej republiky. Jeho stredom sa tiahnu Malé Karpaty. Na juhu susedí s Maďarskom, na západe s Rakúskom a zo severnej a z východnej strany hraničí s Trnavským krajom. Jeho prirodzené hranice s Rakúskom vytvárajú rieky Morava a Dunaj. Kraj tvorí osem okresov, pričom zo 73 obcí má 6 štatút mesta a nájdeme tu aj hlavné mesto.
Jeho územie bolo obývané už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sa tu stretávali dve dôležité obchodné cesty: Jantárová cesta spájajúca Baltské more s Jadranským a Podunajská cesta medzi Západnou Európou a Áziou.
Vďaka výhodnej geografickej polohe kraj disponuje výnimočnými turistickými danosťami. Pre región je charakteristické nádherné okolie, prírodné vody, množstvo historických pamiatok a tradícií siahajúcich do dávnej minulosti. Najpodporovanejšou obcou je samotné hlavné mesto, Bratislava, ktoré v minulosti zastávalo funkciu uhorského korunovačného mesta a dnes je významným priemyselným, politickým, hospodárskym, univerzitným a kultúrnym strediskom. Popri pestrom programe návštevníkov opantá aj malebné staré mesto, hrad a jedinečná panoráma tvorená Dunajom. Historické centrum dopĺňajú galérie, múzeá, pouličné sochy, minibus a električky. Množstvo turistov láka Malokarpatská vínna cesta známa svojím tradičným ľudovým a remeselným umením, či kráľovské mestá – Borsky Svätý Jur, Pezinok a Modra. Vysokej návštevnosti holdujú aj Senecké Slnečné jazerá a aquapark; hrad Devín, Červený kameň, Plavecký hrad a zrúcaniny hradu Pajštún. Športovo naladení turisti s obľubou využívajú cyklotrasu pozdĺž rieky Dunaj a Morava, kým návštevníci zaujímajúci sa o rekreáciu holdujú plavbe po Dunaji výletnou loďou. CHKO Záhorie poskytuje príležitosti na aktivity ako sú rybárčenie a pešia túra – v obklopení jazier a zrúcanín hradov.
Vedúcim odvetvím kraja však nie je cestovný ruch, ale vďaka kvalitnej infraštruktúre čoraz väčšmi rozmáhajúci sa priemysel, ktorý postupne prekonáva ostatné regióny Slovenska. Toto potvrdzuje aj fakt, že región prispieva tridsiatimi percentami k hrubému domácemu produktu. Na území sa nachádzajú štyri priemyselné parky. Medzi najvýznamnejšie odvetvia patria spracovanie ropy, automobilový, chemický, potravinársky, elektrotechnický a strojársky priemysel. Kľúčové postavenie majú ropná rafinéria Slovnaft, Istrochem zameraný na chemickú výrobu a výroba káblov v podniku Kablo . Oblasť sa zaradila medzi európske strediská automobilového priemyslu, ktorý tvorí 30% celkového národného exportu – vďaka závodom Volkswagen Bratislava, Delphi Automotive Bratislava, Johndon Controls International, Faurecia a Enco Bratislava. Určujúcimi jednotkami v rámci potravinárskeho priemyslu sú čokoláda Figaro, mliečne výrobky Rajo, pivovar Stein a vinárstvo Vínoprodukt.
Úrodná pôda zaberá približne 47% územia, čo predstavuje najnižší podiel spomedzi všetkých krajov SR – nájdeme tu len 4% celkovej poľnohospodárskej oblasti krajiny. Popri pestovaní pšenice, kukurice, jačmeňa a ovsa sú v značnom množstve zastúpené aj priemyselné rastliny – pre potreby potravinárskeho, textilného a farmaceutického priemyslu. Okrem toho je región bohatý aj na rozsiahle vinice. Čo sa týka chovu zvierat, kraj sa pohybuje pod národným priemerom: v menšom množstve prebieha chov dobytku a ošípaných.
Geografickú výhodu kraja predstavuje jeho poloha, nakoľko leží na križovatke obchodných ciest. Je dobre dostupný niekoľkými dopravnými prostriedkami – územím prechádza železnica a diaľnica; Bratislava je sídlom najvýznamnejšieho slovenského letiska, riečny prístav ju zasa spája s Budapešťou a Viedňou.
