Peštianska župa
Na území stredného Maďarska sa rozprestiera kraj pýšiaci sa najvyšším počtom miest (48), s rozlohou 6 393 km2. Vzhľadom na to, že celú Budapeštiansku aglomeráciu nájdeme v Peštianskej župe, presadila sa ako kraj s najväčším počtom obyvateľov. V roku 2015 tu žilo 1 226 115 ľudí, čo vtedy predstavovalo 12,4% celkovej populácie Maďarska.
Nachádza sa tu geografický stred krajiny: v prírodnej rezervácii vzdialenej kilometer severovýchodne od obce Pusztavacs. Jeho severnú hranicu tvorí Slovensko a Novohradská župa, východnú Hevešská a Jasovsko-Veľkokumánsko-solnocká župa, južnú Báčsko-malokumánska župa a západnú Stoličnobelehradská župa a Komárňansko-ostrihomská župa. Jeho stredisko je zároveň aj hlavným mestom krajiny, Budapešť je však samostatnou územnou jednotkou, ktorá nie je súčasťou Peštianskej župy.
Jej povrch je veľmi rôznorodý, územím sa tiahnu horské oblasti, kopce a taktiež aj roviny. Tiahne sa ním tu významná časť národného parku Kiskunság či Dunajsko-Ipeľského národného parku.
Najvýznamnejšími riekami oblasti je Dunaj, Ipeľ, Galga a Tápió, zatiaľ čo za najväčšiu stojatú vodu je považovaný systém jazier Délegyház.
Prvá zmienka o kraji pochádza z roku 1009, kedy kráľ Svätý Štefan založil župu Vyšehradského hradu, v minulosti zahŕňajúcu aj územie dnešnej Peštianskej župy. Vyšehrad sa stal jedným z prvých kráľovských sídel, kým samotný kraj sa stal centrom Uhorska. Jeho súčasné hranice sa sformovali aj prostredníctvom modifikácií po druhej svetovej vojne a boli ovplyvnené aj župným delením v roku 1950 či vznikom “Veľkej Budapešti”. Maďarsku bola časť územia naposledy odobraná v roku 1954.
Medzi hlavné turistické lokality patria nespočetné množstvá múzeí, prírodných rezervácií, a výletných destinácií, zalesnené hory a krásy plání. Je tu možné nájsť atrakcie ako Vyšehradská citadela, Kráľovský kaštieľ Gödöllő, medvedí domov Veresegyház, voľne žijúce zvieratá v parku Budakeszi, Národná botanická záhrada či Hungaroring.
Kraj taktiež figuruje v medzinárodnej súťaži regiónov o pozíciu vedúceho kraja strednej a východnej Európy, pričom jeho hlavnými súpermi sú Viedeň, Bratislava, Praha a Varšava. Jeho hospodársky vplyv je v porovnaní s ostatnými krajmi badateľne vyšší, je tu produkovaných až 11% HDP, realizovaných 7,6% investícií, nachádza sa tu až 13% priemyselných parkov a tvorí 15% z celkového vývozu krajiny. Rozvojové možnosti ponúkané oblasťou sú až nadpriemerné. Značný podiel vyše 200 000 registrovaných poľnohospodárskych združení pôsobí v oblasti obchodu, strojárstva, nehnuteľností a poľnohospodárstva. Sídlia tu spoločnosti ako HUNLAND Trade (Bugyi) zaoberajúca sa exportom a importom živých zvierat, Tesco (Budaörs) alebo Kerox (Šoškút), ktorá sa zameriava na výrobu keramiky.
Napriek vyššie uvedeným faktom je však kraj podfinancovaný, pri centrálnom rozdeľovaní domácich zdrojov sa totiž neuplatňuje snaha o kompenzáciu limitovaných úniových podpôr domácimi zdrojmi. Toto spôsobuje ťažkosti práve v segmentoch, v ktorých by bolo potrebné zlepšiť súčasnú výkonnosť, a to v oblastiach inovácií, výskumu, vývoja a podpory malých podnikov.
Napriek tomu, že je Peštianska župa najrozvinutejším regiónom krajiny, v oblasti poľnohospodárstva má nižší vplyv ako v iných hospodárskych odvetviach. Viac ako polovica územia je tvorená nížinami, čo vytvára priaznivé podmienky pre pestovanie orných plodín – prínosy kukurice, pšenice, slnečnice, repky a lucerny však zaostávajú za národným priemerom. Pomer ovocných sadov a viníc v regióne má klesajúcu tendenciu. Národne známa je kapusta z Vecsésu a jahody z obce Tahitótfalu; chov dobytka, zajacov a husí je však na maďarské pomery nadpriemerný.
