Rábsko-mošonsko-šopronská župa
Kraj s rozlohou 4208 km2 a so 450 000 obyvateľmi leží na severozápade Maďarska, na mieste, kde sa stretáva Zadunajské stredohorie s Malou dunajskou kotlinou a Predhorím Álp. Na severe hraničí so Slovenskom a Dunajom, na východe s Komárňansko-Ostrihomskou župou, na západe s Rakúskom, na juhu s mestom Vesprém a na juhozápade s Vašskou župou. Dve najvýznamnejšie oblasti predstavujú Ráb – Hegyeshalom a Ráb – Šopron – tu ležia všetky mestá župy a sú vzácnym príkladom čulého hospodárskeho prostredia.
Územie kraja je popretkávané riekami Dunaj, Rába a Rábca. Prechádzajú ním dôležité dopravné koridory, ako železnica Budapešť – Viedeň, diaľnica M1 či Dunajská vodná cesta.
Táto oblasť bola obývaná už v praveku. V staroveku sa ňou tiahla Jantárová cesta, v Rímskej ríši zas Limes obkolesujúci Panóniu. Súčasnú podobu kraj nadobudol zlúčením Rábsko-mošonskej župy a Šopronskej župy v roku 1950, pod názvom Rábsko-šopronská župa. V roku 1990 obdržala svoje aktuálne pomenovanie a postupne sa k nej v troch vlnách pripojilo jedenásť sídiel. Je jediným maďarským krajov s rastúcou tendenciou čo sa týka počtu obyvateľstva.
Župa láka návštevníkov najmä svojimi pamätníkmi, historickými mestskými centrami, barokovými kostolmi či kaštieľmi. Je kolískou pamätihodností ako kaštieľ Esterházyovcov, kaštieľ Széchenyiovcov, Pannonhalmské arciopáctvo, Národný park Fertő-Hanság, hrad Mosonmagyaróvár a Bazilika v Rábe. Okrem historických a prírodných daností záujem návštevníkov vzbudzuje aj množstvo kultúrnych a voľnočasových aktivít, športových či hudobných podujatí. Kým väčšie mestá obohacujú atrakcie a rozmanité programy, menšie obce vítajú turistov svojou tradičnou maďarskou, vidieckou pohostinnosťou.
Kraj hýri pestrými chuťami – je známy svojou gastronómiou a vinárstvom založeným na dávnych tradíciách. Prvý písomný záznam o pestovaní hrozna siaha až k zakladacej listine Pannonhalmského arciopáctva. Nektár zohráva v živote Šopronu dôležitú úlohu, v roku 1297 Andrej III. patentoval právo podporujúce obchodovanie s vínom. Neskôr, v roku 1333 Karol Robert nariadil županom, aby občanom Šopronu nebránili v prevoze vína. Možno aj vďaka tomu sem každoročne prichádza čoraz viac ľudí na vínne súťaže, návštevy vínnych pivníc či vinobranie.
Popri cestovnom ruchu v živote kraja zastáva dôležitú úlohu aj priemysel – najmä automobilový či chemický priemysel, spracovanie kovov, výroba elektrických zariadení. Región je zároveň sídlom mnohých veľkých spoločností, napríklad Rába Automotive Holding (Ráb), pivovar Heineken Hungaria (Šopron), Provertha v Kapuvári (výroba elektronických súčiastok), Interfa Bútoripari Kft. (Szany), Bos Automotive products Magyarország Bt. (Mosonszolnok, výroba roliet a panoramatických striech), SMR Automotive Mirror Technology Hungary Bt. (Mosonmagyaróvár). V priemyselnom parku v Rábe sídli takmer stovka maďarských a multinárodných spoločností pôsobiacich v rozličných hospodárskych sférach. Sem patrí napríklad Audi Hungária (výroba automobilov a motorov), E.ON Észak-dunántúli Áramszolgáltató, Coca Cola HBC Maďarsko, či Győri Keksz (výroba mlynárskych výrobkov).
V oblasti rastlinnej výroby prevláda pestovanie kukurice, pšenice, slnečnice, zemiakov, repky, lucerny a cukrovej repy. Významné je taktiež aj pestovanie olejnín ako zdroja surovín na výrobu bionafty. Chov sa zameriava na dobytok, ošípané, morky a hydinu.
Nemožno vynechať ani postavenie, ktoré župa nadobudla vďaka svojej prihraničnej polohe: cezhraničný priechod v Hegyeshalom považovaný za západnú bránu krajiny zjednodušuje najrušnejší cezhraničný dopravný úsek medzi Západnou Európou a Maďarskom.
